Všeobecné zásady

Z hľadiska liečby horúčky je potrebné brať do úvahy niektoré všeobecné zásady:

  1. Cieľom liečby horúčky je predovšetkým zbavenie bolesti a zlepšenie komfortu dieťaťa.
  2. Nie je nevyhnutné znižovať teplotu až do afebrilnej zóny.
  3. Obvykle začíname liečiť horúčku až od hodnoty 38,5°C, ale ak má dieťa výrazný diskomfort (napr. pre pridruženú bolesť), tak liečime aj pri nižších hodnotách.
  4. Pokoj na lôžku.
  5. Dostatočný príjem tekutín – na každý vzostup teploty o 1°C nad 37°C je potrebné pridať 100 ml/m2/deň.
  6. Zabezpečenie príjmu energie (najmä vo forme sacharidov – napr. sladený ovocný čaj, riedené ovocné šťavy a pod.).
  7. Neexistuje žiaden dôkaz, že horúčka sama o sebe zhoršuje priebeh choroby alebo že spôsobuje neurologické komplikácie.
  8. V liečbe horúčky sa využívajú režimové opatrenia, farmakologické (lieky) a nefarmakologické (obklady..) postupy.

Kedy znižovať teplotu?

Každé krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má mnohé dôležité obranné funkcie (v štádiu zvýšenej TT sa aktivujú prirodzené imunitné reakcie), k jej znižovaniu pristupujeme pri prekročení istej hranice obvykle 38,5°C.

Preventívne podávanie antipyretík pri niektorých stavoch asociovaných s možným zvýšením telesnej teploty, ako napr. očkovanie sa vo všeobecnosti neodporúča.

Profylaktické podávanie benzodiazepínov (Diazepam) je určené len deťom s potvrdenými febrilnými kŕčami. Diazepam nie je liekom od horúčky a horúčku ani nezráža, slúži na liečbu kŕčov alebo prevenciu kŕčov, ale len u detí, ktoré už febrilné kŕče mali v minulosti.

Pozor aj na kortikoidy (často predpisované pri laryngitíde), horúčku síce utlmia, ale majú zásadný dopad na prácu imunitného systému a celého organizmu vôbec. NIE sú to lieky určené na zrážanie horúčky a ich podanie musí odporúčať lekár.

Režimové opatrenia

Režimové opatrenia sú preventívne postupy pri liečbe horúčky. Zahŕňajú vetranie miestnosti, voľný odev, hydratáciu a krytie energetických strát.

Odporúča sa často a nárazovo vetrať nakoľko je pre organizmus vždy výhodnejšia radšej chladnejšia teplota vzduchu (okolo 20 °C) a prikrývka ako horúci suchý vzduch.

Odev by mal byť voľný vzdušný nakoľko úzke oblečenie spôsobuje trenie a telo sa nemôže ochladzovať. Výborné termoizolačné vlastnosti má merino, ktoré v lete chladí a v zime hreje a tiež bavlna.   

Pri horúčke a potení organizmus stráca tekutiny, preto netreba zabúdať na pitný režim, odporúčanie na každý vzostup teploty o 1°C nad 37°C pridať 100 ml/m2/deň je do praxe pomerne nepraktické a často neaplikovateľné nakoľko dieťa má pri chorobe všeobecnú nechuť. Na toto pravidlo myslíme skôr my lekári pri potrebe hospitalizácie a rátaní množstva roztokov pri ordinácii infúznej liečby. Mnohých rodičov však táto informácia zaujíma, preto Vám ju uvádzam pre celkový prehľad. Vhodné tekutiny sú čistá voda, neperlivá minerálka, sladený čaj.

Pri horúčke pracuje organizmus na vyšší energetický výkon, v kombinácii s nechutenstvom je dobre tolerovaná nedráždivá strava napríklad vývar, chudé mäso, z príloh ryža, zemiaky, suchár, piškóty a podobne.

    V samostatných článkoch sa dozviete viac o liekoch pri horúčke a fyzikálnych metódach chladenia.

    Zdroje

    https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/SDTP/standardy/1-5-2020/Pediatria-Horucka_v_detskom_veku.pdf