Ochorenia s prejavom v plienkovej oblasti

Dnes si už bez plienok, my mamy, nevieme predstaviť starostlivosť o dieťatko. Na druhej strane jemná detská pokožka nie je prispôsobená na dlhodobý kontakt s plienkou a jej obsahom. Tento článok je venovaný ochoreniam s prejavom v plienkovej oblasti.

Najčastejšie sa v plienkovej oblasti stretávame s dermatitídami za ktoré zodpovedajú lokálne príčiny – trenie, teplo, vlhko, nevzdušnosť, či alergická reakcia na zložky plienky, kozmetiku, prášok. Do tejto skupiny patrí Kontaktná iritatívna dermatitída, Alergická kontaktná dermatitída a Intertrigo čiže zaparenina.

Semiokluzívne a vlhké prostredie sú ideálne podmienky pre rozvoj druhotnej infekcie, najčastejšie spôsobenej kvasinkami a baktériami. Z infekčných príčin plienkovú oblasť postihujú tiež hand-foot-mouth disease (choroba ruky, nohy, ústa), varicella (ovčie kiahne), scabies (svrab), perianálna bakteriálna dermatitída (Stafylokoky, Streptokoky), mollusca contagiosa a mnohé ďalšie.

Plienková oblasť môže byť prvým prejavom ochorení ako psoriáza, seboroická dermatitída, zriedka aj atopický ekzém.

Medzi zriedkavé, no závažné až život ohrozujúce ochorenia, ktorých prvé prejavy môžeme identifikovať práve v plienkovej oblasti patria nutričné ochorenia – Acrodermatitis enterohepatica (geneticky podmienená porucha vstrebávania zinku s neprospievaním a hnačkami), proliferatívne nádorové ochorenia Histiocytóza z Langerhansových buniek, autoimunitné či idiopatické ochorenia, ktorých príčina nie je známa – Kawasakiho choroba, Lichen sclerosus.

I. DERMATITÍDY Z LOKÁLNYCH PRÍČIN

Kontaktná iritatívna dermatitída

Plienková alebo odborne  kontaktná iritatívna dermatitída je zápalové ochorenie kože plienkovej oblasti prejavujúce sa začervenaním, opuchom, svrbením, prípadne pálením až bolestivosťou, niekedy koža môže mokvať. Ku komplikáciám patrí druhotná infekcia (najčastejšie baktérie, kvasinky prípadne aj vírusy) a tvorba erózií.

K hlavným rizikovým faktorom patrí vlhkosť, macerácia jemnej kože daná dlhším kontaktom s močom a stolicou, zvýšená teplota a rozšírenie ciev v dôsledku semioklúzie vytvorenej plienkou a trenie. Moč a stolica, najmä pokiaľ sú prítomné súčasne a dlho, aktivujú svoje enzýmy výsledkom čoho je produkcia amoniaku z močoviny a vzostup pH (kyslé a teda nízke pH pôsobí ako prirodzená dezinfekcia kože a udržiava „na uzde“ všetky mikroorganizmy). Poškodená pokožka je tak náchylnejšia na prestup dráždivých látok pôvodom zo stolice, moča, ale aj samotnej plienky či nevhodne zvolenej kozmetiky.

Prevencia zahŕňa časté prebaľovanie (frekvencia podľa veku, vždy po stolici), primeranú no neprehnanú hygienu a používanie barierového krému, ktorý vytvára ochranu, no umožní pokožke dýchať.

Prvá pomoc pri rozvoji prvých príznakov plienkovej dermatitídy zahŕňa režimové opatrenie – časté prebaľovanie (aspoň 1x v noci a vždy po stolici), podľa možností ponechať dieťa čo najviac naholo, vyhnúť sa treniu (pozor na tesné plienky, voliť radšej o 1/2 – 1 číslo väčšiu), hygiena má byť primeraná, nie však prehnaná (umyť dieťatko vodou a detským mydlom či syndetom postačí počas dňa po stolici a vrámci večerného kúpania / sprchovania). Ideálny barierový krém by mal vytvárať ochrannú vrstvu, no umožniť pokožke dýchať (vhodná je napr. rybacia pasta). Pri prvých príznakoch dermatitídy môžeme dieťatko okúpať v hypermangáne (postačí aj sedavý kúpeľ 1-3x denne). Hypermangán je voľnopredajný, účinný v nízkej koncentrácií, preto nám postačí pár zrniečok a slabo ružový roztok. Uchovávame mimo dosahu detí a kryštáliky necháme najprv dobre rozpustiť až tak vložíme dieťatko do kúpeľa.

Ak sa nález na týchto opatreniach nelepší v priebehu 3 dní, alebo sa rapídne zhoršuje – vyhľadajte lekára, veľmi pravdepodobne bude okrem uvedených všeobecných odporúčaní potrebná aj liečba na predpis.

Alergická kontaktná dermatitída

Hlavnú úlohu v rozvoji kožného nálezu má alergická reakcia na iritanty z plienky (parfumácia, prášok..), vlhčených obrúskov, kozmetiky. V prípadne potravinových alergií ide buď o systémovú alergickú reakciu s prejavom na koži väčšinou nielen plienkovej oblasti alebo lokálnu reakciu na alergény vylúčené stolicou. Postihnutá oblasť je začervenaná, opuchnutá, môžu sa vytvárať vezikuly („pľuzgieriky“). Dieťatko je nepokojné nakoľko postihnuté miesto svrbí, páli, bolí.

Dôležité je včas identifikovať možný alergén a vyhnúť sa jeho expozícií. V prípadne jednorázových plienok sa odporúča zbytočne nemeniť značku, ak nájdeme vyhovujúcu, rovnako nemeniť prášok pri plienkach látkových.

Zapareniny

Odborne nazývané Intertrigo perigenitale sa môžu vytvárať vplyvom trenia, tepla a vlhka typicky v mieste kožných záhybov (pozn. tie sú v úvode plienkovej dermatitídy ušetrené). Postihnutá môže byť nielen plienková oblasť, ale záhyby pod krkom, podpazuším atď. Zaparenina je ohraničené červené niekedy až mokvavé ložisko, ktoré sa druhotne môže komplikovať rozvojom infekcie. Prevencia a prvá pomoc je zhodná s odporúčaním uvedeným pri plienkovej dermatitíde.

II. CHRONICKÉ OCHORENIA KOŽE S PREJAVOM V PLIENKOVEJ OBLASTI

Infatilná psoriáza

Psoriáza je chronické zápalové ochorenie kože s geneticky podmienenou poruchou kožných buniek – keratinocytov. Ako spúšťač ochorenia sa udáva prekonanie infekcie horných dýchacích ciest, preto u detí s pozitívnou anamnézou psoriázy je obzvlášť dôležité pátrať a odstraňovať fokusy (t.j. zdroje infekcie). Plienková dermatitída nejasnej etiológie dlhodobo nereagujúca na štandardnú liečbu môže byť prvým prejavom psoriázy.

Pre detský vek je typická akútna forma psoriázy začínajúca zväčša po streptokokovej angíne vo forme generalizovaného výsevu psoriatických ložísk veľkosti bodiek, kvapky alebo mince, ktoré sú ostro ohraničené, červenohnedé, iba málo vyvýšené nad okolie. Typickým nálezom sú striebrolesklé šupiny, ktoré sa uvoľňujú od okraja ložísk. Po odoznení akútnej formy môže nastať latentná roky trvajúca fáza, alebo môže ochorenie prejsť do chronickej zápalovej formy. Pri exacerbácii ochorenia sú ložiská lokalizované na miestach mechanických vplyvov (lakte, kolená, predkolenie, rozhranie vlasatej časti hlavy a tváre).

Seboroická dermatitída

Dermatitída s chronickým recidivujúcim priebehom, zápalom kože nealergického pôvodu typicky postihujúcou oblasti kože bohaté na mazové žľazy – najmä tvár, vlasatá časť hlavy, ale aj chrbát a intertriginózne oblasti – podpazušie, slabiny. V etiológii ochorenia sa predpokladá vplyv hormónov, nesprávny proces keratinizácie kože, narušená kožná bariéra, zvýšený výskyt kvasinky Malassezia, no presná etiopatogenéza ochorenia nie je ešte úplne objasnená.

Dermatitis seborrhoides infantum (seborea dojčiat) sa typicky vyskytuje medzi 3. týždňom a 3. mesiacom života alebo dlhšie. Predilekčne postihuje vlasatú časť hlavy, tvár (obočie), kožné záhyby na krku, hrudníku, slabiny. Prítomné sú žltohnedé mastné šupiny, v plienkovej oblasti a záhyboch sa prejavuje erytematoskvamóznymi ložiskami bez mokvania (erytém – začervenanie, skvamózny – šupinatý) so sklonom ku sekundárnej infekcii (kvasinky, baktérie).

Atopický ekzém

Multifaktoriálne neinfekčne ochorenie kože so sklonom k recidívam a triádou príznakov – chronický zápal, suchosť kože a svrbenie. Izolované postihnutie plienkovej oblasti atopickou dermatitídou je raritné. Dojčenská forma začína väčšinou medzi 2. – 6. mesiacom života symetricky na tvári a až neskôr sa šíri na krk, trup a končatiny.

III. INFEKČNÉ PRÍČINY

Kandidová dermatitída

Jedna z najčastejších komplikácii plienkovej dermatitídy je druhotná infekcia kvasinkou Candida albicans. Postihnuté miesto je živočervené, na jeho okrajoch bývajú typicky tzv. satelitné lézie odborne makulopapuly, ktoré sa golierikovito olupujú. Na rozdiel od iritatívnej kontaktnej plienkovej dermatitídy sú postihnuté aj záhyby, nezriedka aj záhyby v iných lokalitách či jazyk (soor oris). Vyžaduje sa antimykotická protikvasinková liečba (napr. Imazol crm niekedy v kombinácii s kortikoidmi), v prípade sooru aj celkové preliečenie antimykotikami (sirup, tablety..)

OCHORENIE RUKA, NOHA, ÚSTA

Ochorenie Hand-foot-and-mouth disease alebo „Choroba ruky-nohy-ústa“ (HFMD) je vysokoinfekčné vírusové ochorenie postihujúce najmä deti, no ťažkosti môže spôsobiť aj nám dospelým. Pôvodcom ochorenia sú Enterovírusy, najčastejšie Coxsackie vírusmi. Vo väčšine prípadov má ochorenie veľmi dobrú prognózu, nevyžaduje liečbu a organizmus si s vírusom poradí sám.

Prvé príznaky možno očakávať po 3-7 dňoch od kontaktu s nakazeným. Vírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou, teda vzduchom. Medzi príznaky patrí únava, horúčka, bolesť hrdla, tvorba bolestivých áft v ústnej dutine. Výsev na koži sa objavuje následne po niekoľkých dňoch na dlaniach, stupajách, často aj v plienkovej oblasti.

Okrem klasickej formy s dobrou prognózou boli opísané aj atypické formy s neurologickými prejavmi, prolongovanou horúčkou, herpangínou, gingivostomatitídou, výsevom, ktorý sa objavuje aj v iných lokalitách ako klasická forma. Atypické formy môžu postihovať aj dospelých a spájajú sa s onychomadézou, čo je odlučovanie nechtových platničiek, ktoré nasleduje 1 – 2 mesiace po infekcii.

MOLLUSCUM CONTAGIOSUM

Kožné vírusové ochorenie spôsobené Poxvírusmi prenášané priamym kontaktom s chorým, ale aj nepriamo prostredníctvom odevu, uterákov, na plavárňach. Náchylnejšie k ochoreniu sú deti s narušenou kožnou bariérou (atopici) a poruchami bunkovej imunity.

Charakteristické sú perleťovo lesklé papuly o veľkosti 2-5 mm, ktoré sa po vyzretí na povrchu preliačujú. Pri bočnom tlaku môže vytekať syrovitý biely, niekedy žltý materiál. Prejavom šírenia ochorenia je jedna väčšia centrálna lézia s drobnými satelitnými moluskami v okolí.

U dospelých sa ochorenie radí medzi sexuálne prenosné.

IV. NUTRIČNÉ OCHORENIA

Acrodermatitis enteropathica

Dedičné ochorenie s poruchou vstrebávania zinku, ktorého nedostatok spôsobuje u dojčiat chronické hnačky, neprospievanie a výsev vezikúl (pľuzgierov) a pustúl („hnisavých vyrážok“) okolo telesných otvorov (ústa, konečník, genitál). V krvi sa zisťuje nízka hladina zinku.

V. AUTOIMUNITNÉ A IDIOPATICKÉ OCHORENIA

Lichen sclerosus

Chronické zápalové ochorenie, ktoré v detskom veku postihuje až v 80% prípadov genitál. Príznaky bývajú nešpecifické, čo vedie často k zdĺhavej diagnostike. Prejav ochorenia sa líši v závislosti od pohlavia, veku, dĺžke trvania ochorenia.

U dievčat sú postihnuté vonkajšie pohlavné orgány (malé a veľké pysky, klitoris, pošva), oblasť okolo konečníka. Koža je stenčená, belavá, presvitá žilová kresba, môžu byť prítomné pľuzgieriky, zakrvácanie. Pokiaľ zmeny pretrvávajú dlhšie dochádza ku stenčeniu sliznice a chronickým komplikáciám ako častejšie zápaly (vulvovaginitída), svrbenie pošvy, zápcha, krvácanie pri močení a defekácií.

U chlapcov sa vzhľadom na odlišnú anatomickú skladbu ochorenie označuje ako balanitis xerotica obliterans. Postihuje predovšetkým predkožku, čo je zdrojom primárnej fimózy (predkožku nejde pretiahnuť), v ťažšom prípade sa ochorenie šíri na glans a vonkajšie ústie močovej rúry, čo je rovnako ako u dievčat zdrojom komplikácii ako časté zápaly (balanitída), krvácie pri močení, zápcha. Na predkožke možno pozorovať tuhý belavý prstenec, pri snahe o násilné pretiahnutie vznikajú bolestivé ragády, ktoré prispievajú k fimóze (sekundárna fimóza).

Kawasakiho choroba

Ide o jednu z najčastejších akútnych systémových vaskulitíd (zápal steny ciev) v detskom veku. Jeho príčina nie je presne známa, predpokladá sa porucha imunitnej odpovede navodená pravdepodobne infekciou ako spúšťačom ochorenia.

Ochorenie sa prejaví horúčkou, zápalom očných spojoviek, pery sú červené popraskané, začervenaný jazyk označovaný ako „jahodový“, angína, zväčšenie uzlín na krku.  Na koži dieťaťa sa môžu objaviť rôzne typy vyrážok najmä na trupe, končatinách a často aj v plienkovej oblasti, kde vedie k začervenaniu a ošupovaniu.

Zdroje

https://www.solen.cz/pdfs/ped/2011/06/13.pdf

https://www.solen.sk/storage/file/article/2809e806a5f6e68eade7cb447da39236.pdf

https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/pde.13484?fbclid=IwAR0dA9GjMqeiEUmfIJaqPAl4nvcTaTJwjKKUJVHnVINW9pV0-7SCQLO9Au0